Starnúť je umenie

Autor: Marián Herdel | 24.8.2013 o 13:00 | (upravené 24.8.2013 o 14:08) Karma článku: 9,28 | Prečítané:  580x

Veľmi málo sa hovorí o starnutí ako takom. Dookola sa v médiách, ba aj z úst politikov, analytikov hovorí o zabezpečení len obdobia dôchodku. Nech má človek z čoho žiť. Každý jedinec sa obáva a podvedome má strach zo staroby. Je to prirodzené. Reklamné spoločnosti nás presviedčajú cez výrobky kozmetických firiem, že starobu porazili, plastickí chirurgovia robia zázraky na počkanie a rôzne seriály pochybnej kvality nám ukazujú matky dcér mladšie o 10 rokov, kde vlastne nevieme, kto je dcéra a kto matka.

V súčasnosti je starý človek vnímaný ako niekto, kto má už svoj život prežitý a je vlastne na príťaž celej spoločnosti. Mladý človek nerád myslí na to, že každým dňom sa blíži moment, kedy aj on sám pocíti na sebe túto časť života. A čas nevráti nik späť. Život zrazu rýchlo preletí a on sa ocitne na prahu dôchodku, zrazu jeho celý život stráca zmysel, nevie čo má robiť, nemá radosť zo života. Je to aj daň za dnešný spôsob konzumného života. Obzrie sa späť a vidí len hromadenie majetku, veľkú časť života strávenú v práci proti svojej vôli. Taký človek zrazu vidí iba trosky svojho života, závidí mladým, stáva sa podráždeným a neprajným. K tomu si nechce pripustiť, že už nevládze a ubúda mu síl, prejavujú sa viaceré choroby, prípadne prichádza o životného partnera. Vidí ako jeho vrstovníci odchádzajú nenávratne preč. Toto všetko vedie k tomu, aby sa na starobu pozeralo očami strachu, beznádeje a pesimizmu.

Média, politici a celá spoločnosť k tomuto stavu prispieva, keď sa o starých ľudí vôbec nezaujíma. Je vôbec staroba taká strašná? Tá prechádza určitou fázou, kde sú najprv ľudia, čo odišli do penzie a sú na tom dobre po duševnej i telesnej stránke. Potom sú tu tí, ktorí už veľmi zoslabli, no sú samostatní, ďalšia skupina dôchodcov je, ktorí sú odkázaní už na pomoc druhých. Medzi týmito skupinami sú veľké rozdiely. Všetky ale majú niečo spoločné. Je to hodnota človeka ako jedinečnej ľudskej bytosti v takomto období jesene života. Netreba sa pozerať na staršieho človeka, že je nám všetkým už len na príťaž. Treba hľadať v ňom ľudskú bytosť, ktorá tu je, bude a zanechá pre mladú generáciu posolstvo tej svojej generácie, ktorá tu tvorila pred našou. Pretože starí a múdri ľudia sú veľkým požehnaním pre človeka i spoločnosť. Cesta, ktorá vedie k takémuto stavu je umením, ktorému sa potrebujeme celý život učiť. Majme na pamäti odkaz Európskej únie, kde rok 2012 bol vyhlásený za aktívne starnutie a solidarity medzi jednotlivými generáciami. Prenesme tento odkaz aj do ďalších rokov tak, aby starší ľudia mali viac príležitostí na aktívne starnutie a samostatný nezávislý plnohodnotný život.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.

SVET

Rakúskym prezidentom bude holandský šľachtic z Ruska

Tiahnuce sa voľby vyhral Alexander Van der Bellen.


Už ste čítali?